Láska z Paseky

Popis fotogalerie

Každý má niekde kúsok svojho raja, kde oprie hlavu a vypustí myšlienky do sveta. Bohužiaľ v dnešnom uponáhľanom svete stačí vypustiť jednu myšlienku a hneď ju nahradí ďalších desať. Je náročné na nič nemyslieť, a preto vyhľadávame miesta, kde tie myšlienky, ktoré musia von nahradíme úplne niečím iným, častokrát prekvapivými a nečakanými výjavmi.

Bol to deň, asi ako každý iný, kto sleduje občas môj profil, tak to bol deň poznačený búrkami. Jednej som unikol, ale ďalšia, ktorá prišla nečakane a skryto ako Ja, keď niekde ležím a čakám na zver Príroda je stále paňou sveta a dala mi to riadne pocítiť .Jej sila mi stekala po koži, na miestach, kde by ste vodu nečakali. Optimizmus utrpel a musím sa priznať, že som vážne uvažoval, že vymením kamufláž za horúcu vaňu na hoteli, zhodím zo seba oblečenie a začnem sa obliekať teda do suchého 3dx camouflage forest...s jednou jedinou otázkou... je mi toto vôbec treba? Bohužiaľ, väčšina ľudí označuje ľudí, ktorí vymieňajú teplé pohodlie , za ranné alebo nočné vstavania z vyhriatych postelí od priateľov a priateliek za čas fotenia prírody (Wildlife), za bláznov. Tomuto pomenovaniu dávam zabrať. Líham teda do mokrého ihličia za vyvrátený peň, vyrovnávam si pôdu pod zadkom, nech sa neučím druhýkrát chodiť a čakám. Telefón do ruky a prezerám a zdieľam príspevky na fb ...No to čo sa na mňa sype za príspevky, samé vraždy, útoky, zženštilí chlapi v novej kolekcii... príspevky tykajúce sa klamstiev a vzťahov. Začínam uvažovať, že sa ľudstvo troška zmenilo, keď nie zaniklo. CHCEL SOM SA POZRIEŤ ČO NOVÉ, ale zas nemusím mať všetko, že.

Všetko ma svoj účel a všetko má svoj dôvod, i to moje vybratie telefónu z vrecka uprostred fotenia (video je na stránkach). Z môjho šokovaného výrazu ako okno v šetriči obrazovky vo Windowsi, ma vytrháva pohyb, kde si v temnote lesa , že by sa tento fotolov na vyliečenie mojej nálady, vydaril? Pomaličky sa otáčam smerom k objektu (v tomto momente vôbec netuším, čo z lesa vychádza ), pozerám sa okolo seba ako slnko neúprosne zapadá a vytvára slnečné slzy na lúke oproti mne. Vychádzajú, najprv srna, a po chvíli sa hrnie malé chlpaté stvorenie. Sú od seba pár metrov, nefotím ich v jednom zábere...tak primárne fotolovím drobca. Spokojne sa občerstvujú na vlhkej tráve po čerstvej búrke a netušia, že kúsok od nich za pňom, bojuje týpek so zatuhnutými nohami. Zatínam zuby, chcelo by to tie moje pastelky natiahnuť, ale jeden zlý pohyb a poškrabaná nálada sa zmení na hnev na samého seba. Sledujem podvečerný olovrant a sledujem ich bezstarostnosť za plného orchestra lesa a vtákov , ktoré mi sadajú takmer na hlavu. Pisk pisk a niečo sa deje... srnča kráča k matke a v tejto chvíľu sa mi otvára neuveriteľný pohľad na úprimnú lásku a dôveru.

Človek, ako pán tvorstva by stál zahanbený, v domnení, že síce dokáže lietať v oblakoch , dokáže ničiť...ale od zvierat sa toho ešte má veľa čo učiť. Ako spieva Miko Hladký „... aj keď ti všetky svinstva sveta cez hlavu prerastú, ja budem ten čo ťa podrží...“ presne toto mi lieta hlavou sem i tam. Mám pocit, že v tomto uponáhľanom svete arogancie, riešenia komplikovaných vzťahov a malicherných hlúpostí, sa akosi zabúda, čo robí život životom. Spoločnosť nás učí byť robotmi bez citov. Užívajte si radosti, šťastia, zdieľajte svoj život s ľuďmi, ktorí sú ochotní zdieľať ten svoj s vašim. Všetko ostatné nie je dôležité. Milujte a budete milovaní. Ničte a budete zničení. Keď je to pre Vás dôležité, nájdete si cestu, keď nie je, nájdete si výhovorku.

Priatelia... prinášam Vám album s dôkazom, že láska a krása je všade, stačí sa len dívať a byť otvorení i napriek ťažkej ceste... k nemu... Cesta je cieľ.

Váš Blázon 

Další zajímavosti

Komentáře (0)

Žádné komentáře. Buďte první.

Další zajímavé události

Kalendář akcí

Zajímavé události